Ukrajinci budú musieť urobiť ústupky. Sú iba tri východiská z tejto vojny

„Účelom vyhlásenia v Davose bolo poukázať na to, že je potrebné vyriešiť otázku vojnových cieľov skôr, ako ju dynamika vojny urobí politicky nezvládnuteľnou,” vysvetľuje matador svetovej diplomacie v novom rozhovore pre The Spectator.

Bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger rozvinul svoju tézu z Davosu, kde na pohoršenie mnohých poslucháčov naznačil, že by sa Ukrajina mala vzdať Krymu a separatistických republík na východe krajiny. Teraz v rozhovore pre Spectator uviedol, že sú tri možné východiská, a upozornil, že Západ nemusí nutne s Vladimirom Putinom prehrať.

„Ideálne by bolo, keby sa deliaca čiara vrátila k statu quo ante (pôvodnému stavu pred vojnou, teda k 24. februáru – pozn. red.). Pokračovať s vojnou aj za tento bod by už nebolo o slobode Ukrajiny, ale o novej vojne proti Rusku.”

Tak znela ona kontroverzná veta, ktorú Kissinger predniesol na konci mája na Svetovom ekonomickom fóre v Davose . Ukrajinskí činitelia jeho myšlienku okamžite odmietli a zopakovali, že požadujú úplné stiahnutie ruských vojsk, a tiež to, že sa Moskva vzdá nároku na všetky ukrajinské územia, teda vrátane Krymu a takzvaných republík v Doneckej a Luhanskej oblasti.

„Účelom vyhlásenia v Davose bolo poukázať na to, že je potrebné vyriešiť otázku vojnových cieľov skôr, ako ju dynamika vojny urobí politicky nezvládnuteľnou,“ vysvetľuje matador svetovej diplomacie v novom rozhovore pre The Spectator .

Podľa Kissingera vtedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval bez toho, aby si prečítal, čo v skutočnosti zaznelo. “V posledných vyjadreniach ale v podstate prijíma to, čo som v Davose načrtol,” odkazuje na rozhovor Zelenského zo 7. júna pre Financial Times .

Vidí tri scenáre:

1. Rusko získa dobyté územia

„Ak Rusko zostane tam, kde je teraz, získa 20 percent Ukrajiny a väčšinu Donbasu, hlavnú priemyselnú a poľnohospodársku oblasť a pás krajiny pozdĺž Čierneho mora. Ak tam zostane, bude to pre nich víťazstvo, napriek všetkým neúspechom, ktoré na začiatku utrpelo. A úloha NATO nebude taká rozhodujúca, ako sa predtým predpokladalo,“ hovorí Kissinger.

2. Válka Západu s Ruskem

„Druhým východiskom je pokus o vytlačenie Ruska z územia, ktoré získalo pred touto vojnou, teda vrátane Krymu, a potom vyvstane otázka vojny so samotným Ruskom, pokiaľ bude vojna pokračovať,“ opisuje druhý scenár.

3. Návrat pred 24. február a dlhé rokovania

Tretie východisko je zopakovaním toho, čo už Kissinger povedal v Davose. Ak ukrajinská armáda zvládne tú ruskú vytlačiť späť do pozícií pred začatím invázie, potom bude možné hovoriť o tom, že  „súčasná agresia bola viditeľne porazená ”.

„Ukrajina bude obnovená v podobe, v akej bola na začiatku vojny: bojová línia po roku 2014. Bude prezbrojená a úzko spojená s NATO, ak nie jeho súčasťou. Ostatné otázky by mohli byť ponechané na rokovania. Jednalo by sa o situácii, ktorá bude na nejakú dobu zmrazená. Ale ako sme videli pri zjednocovaní Európy, počas určitej doby ich (dohôd o ostatných územných otázkach) možno dosiahnuť,“ pokračuje Kissinger.

Z Kissingerových slov vyplýva, že je presvedčený, že nejaké ústupky budú musieť Ukrajinci urobiť. Otázku Krymu považuje za trochu odlišnú, pretože  „jeho vzťah k regiónu je iný ako čisto ukrajinský, pretože bol po stáročia ruský” .

Ak Západ uspeje v pomoci Ukrajine vyhnať ruských agresorov z územia obsadeného po 24. februári, bude sa musieť rozhodnúť, ako dlho chce, aby vojna ešte pokračovala, usudzuje Kissinger. Teda či bude trvať na tom, aby Rusi opustili aj celú Doneckú a Luhanskú oblasť, prípadne anektovaný Krym.

Návrat do stavu pred inváziou bude pre spojencov výrazný úspech

Na otázku, či sa všetky scenáre nevyhýbajú potrestaniu Vladimíra Putina za napadnutie Ukrajiny, odpovedá:  „Práve naopak. Ak vojna skončí tak, ako som načrtol v Davose, bude to myslím pre spojencov výrazný úspech.”

„NATO bude posilnené o Fínsko a Švédsko, čím budú ochránené pobaltské krajiny. Ukrajina bude mať najväčšie konvenčné pozemné sily v Európe, či už budú s NATO spojené, alebo priamo v nich,“ hovorí Kissinger.

„Rusko uvidí, že strachu z úderu ruskej armády, ktorý visí nad Európou od 2. svetovej vojny, možno zabrániť konvenčnou akciou NATO. Prvýkrát v novodobej histórii by Rusko muselo čeliť tomu, že musí koexistovať s Európou ako celkom, Amerika so svojimi jadrovými silami by už nebola hlavným prvkom obrany,“  uzatvára bývalý minister zahraničných vecí USA.

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here