Ako chcel Korčok „využiť túto krajinu“ v prospech USA

Minister zahraničných vecí „na odchode“ Ivan Korčok povedal, že bolo treba mať odhodlanie využiť túto krajinu v situácii, keď vláda ešte mala ústavnú väčšinu. Využiť?!

To nie je všetko. Verbálnu zručnosť prebila pýcha. Uveriť sám v seba nepomáha. Alebo tvrdiť, že s ministrom obrany robí najlepšiu politiku v histórii? Totálne faux pas.

Hovoriť o sebe ako o špičkovom diplomatovi a pritom sa otáčať na jednu svetovú stranu pri riešení každej situácie? Ďalší slabý výkon, zaseknutý v minulosti.

Navyše sprevádzaný návalmi emócií a zmýšľaním čias Studenej vojny, kde každý, kto nie je s nami, je proti nám. Všetci občania, ktorí ho nechápu, sú radikáli, extrémisti a agenti. A pán ex-minister je jediný slušný demokrat.

Neváha sa uchýliť k slovníku štvrtej cenovej. K slovníku na úrovni internetových brigádnikov, ktorých živí z našich daní cez mimovládky a „nové útvary“ pri úradoch. S médiami ho za to dvíhajú do oblakov.

Musí to však byť reálna mizéria, keď „skúsený diplomat“ preberá tak podradné úlohy. Osočovanie, uplatňovanie kolektívnej viny a vulgárne nálepkovanie ľudí s iným pohľadom na fungovanie vecí verejných.

Zahraničná politika podľa neho potrebuje kontinuitu. Takže rovnaký predklon na jednu stranu? Všetko podľa vôle spojenca, ktorý vítal našich predstaviteľov v predsieni so špinavými obrusmi?

Mimochodom, prečo pán Korčok prenechal podpis DCA „blízkemu priateľovi“ ministrovi obrany, keď bola dohoda tak dobrá? Za druhú stranu to predsa podpisoval minister zahraničia.

Prečo nemôže Slovensko stáť vzpriamene a mať širokú perspektívu na všetky svetové strany?

Odpoveď ľahká. Minister označil demisiu za diskomfort, lebo vraj nemá pripravenú zaujímavú stoličku. A čo je preňho zaujímavá stolička? Pozícia veľvyslanca v USA.

Nie je to (mierne povedané) kognitívna disonancia? Pri spomienke na SNP a uctení si padlých mu prekážalo „podávanie rúk“ s ruským veľvyslancom z dôvodu, že jeho štát vedie vojenskú operáciu na území iného štátu.

Podľa tohto vzoru si teda počas pôsobenia za morom s nikým dva roky ruku nepodal? Alebo podal? Navyše chce zrušiť jednoduchý vízový režim už aj pre bežných Rusov, čo je opäť uplatňovanie kolektívnej viny. Inšpiruje sa tými, ktorí majú najkrvavejšie oči smerom na východ.

Hegerova vláda podľa neho dosiahla „konkrétne výsledky“ a okrem Matoviča to nemá chybu. Predčasné voľby nechce. Ale bol by taký dobrý a prezradil nám tie výsledky? Veď vraj netreba „zbedačovať tento národ tým ako sa politici správajú“. Prečo potom podporoval odovzdanie systému S-300, čím bola oslabená obranyschopnosť Slovenska?

Prečo sa chce „vysporiadať“ s tým, že na Slovensku prevláda odmietavý názor k prijímaniu migrantov a povinným kvótam? Má s tým problém? Z akého dôvodu chce dávať „viac kompetencií Európskej únii“ v každej oblasti, o ktorej sa diskutuje, vrátane obrany a zdravia?

Prečo si myslí, že tí, ktorí si neprajú prítomnosť amerických vojakov na Slovensku, sú dezorientovaní a zmätení? Prečo považuje sankcie, ktoré sú neúčinné a pre Slovensko nevýhodné, aj tak za povinnú odpoveď?

Skutočne by ešte raz zopakoval, že Madeleine Albrightová bola „láskavá obrankyňa demokracie“? Potom by jeho sentiment za dzurindovskými časmi dával zmysel… Možno raz tých kostlivcov zo skrine ešte vytiahne, lebo na presadzovaní záujmov iných (na úkor tých slovenských) si polepšili.

Bude to v SaS, ak ich súčasný predseda pôjde chytať exotických operencov do Austrálie? Lebo tu vraj Korčok cíti „lojalitu k základným princípom.“ Ťažko odhadnúť, ktoré myslí. Označenie dôchodcov za nepotrebných? Označenie ľudí za ťuťmákov, keď nezarábajú €5000 mesačne? Mávanie dúhovou vlajkou? To sú tie princípy?

Alebo to bude v inom subjekte? Ktovie ako sa „školitelia nových lídrov“ z letných kurzov rozhodnú. Záleží tiež, či bude mať minister karnevalovú náladu či nové úlohy na Slovensku.

Veď avizoval, že Slováci si budú musieť utiahnuť opasky v chladnom prostredí a vo svetroch, pretože „občan sa musí podieľať na kríze.“

Takže on, pán politik, svojimi rozhodnutiami loboval za to a prispieval k tomu, aby sa kríza prehĺbila deštrukciou dlhodobých vzťahov a „občan sa musí podieľať“?

Pýcha je v tomto prípade mierny výraz. Pretože niekto si tu myslí, že vie všetko najlepšie, vraj musí pretláčať „nepopulárne rozhodnutia“ a občan ako príjemca má všetko ticho znášať. A ak nie, potom ho ex-minister Korčok označí rôznymi hanlivými výrazmi.

Je však táto pýcha väčšia ako schopnosť prispôsobiť sa každej vláde? Pri porovnaní postojov od 90. rokov, cez milénium až po súčasnosť je chameleón opäť veľkorysý termín.

Výroky a činnosť potvrdzujú, že táto družina je plná dobrodruhov bez zodpovednosti, uvedomenia si povinností a taktu k vlastným občanom. Súčasné vedenie diplomacie zabudlo, že svet má štyri svetové strany bez ohľadu na konflikty, ktoré vždy boli a vždy budú. Diplomat vždy musí hľadať diplomatické riešenia. Hľadať ich! Nie im brániť.

Možno len popriať veľa šťastia pri hľadaní orientácie a slušnosti všetkým atlantickým aktivistom, ktorí ňou nikdy príliš neoplývali. A to bez ohľadu na to, či sadnú na ministerský post, zahraničnú think tank stoličku za odmenu alebo sa budú snažiť opäť dosahovať cudzie šťastie v slovenskom politickom priestore.

Marián Ďuriš

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here