Vladimír Putin vysvetľuje svoje pravidlo: Keď ukážeš slabosť, roztrhajú ťa

Čím dlhšie trvá ruská vojenská operácia na Ukrajine, tým rozpačitejší dojem vyvoláva. To, že sa Rusom nepodarilo dobyť Kyjev za 4 dni, ako to bolo v pôvodnom prvom pláne je v poriadku. Takéto operácie sú vždy závisle od toho, aby sa všetky predpoklady do bodky naplnili, aby všetky plánované aktivity dopadli tak ako majú a miera možného zlyhania je preto veľmi vysoká. Neúspech ruského prvého útoku sa jednoducho dá pochopiť

Rusi následne zmenili taktiku opustili mnohé dobyté územia na severe bez boja a stiahli sa na Donbas, kde začali klasickú vojenskú operáciu. Útočili, ale snažili sa šetriť životy civilistov, ktorých považujú za svojich a hlavne životy svojich vojakov. Ukrajincov drtili delostrelectvom ale postup bol len veľmi pomalý.

Toto Západ zaregistroval ako prvú slabosť. Zároveň pochopil, že vojna bude dlhá. Na Ukrajinu začali prúdiť zbrane z krajín NATO vrátane Slovenska. A Rusko nereagovalo. Všetci sa pýtali, prečo prepána neničia tieto zbrane už pri vstupe na Ukrajinu. Ciest, ktorými sa tam mohli dostať nebolo veľa. Všetci čakali, že tieto trasy budú zničené. Hlavne vlaky, tunely, mosty, cesty. Nič sa však nestalo. To západ zaregistroval ako ďalšiu slabosť. Dokonca Ukrajina zaútočila priamo na ruské územie a zase nič. Znovu vyhodnotené Západom ako slabosť…

Medzitým na Rusko uložil nespočetné množstvo sankcií, ktoré sa Rusku aj s pomocou spojencov Číny a Indie podarilo relatívne dobre ustáť. Kyjev medzitým spustil masívnu mobilizáciu a dnes ma v zbrani už vyše milión ľudí relatívne dobre vyzbrojených modernými, aj keď ešte nie najúčinnejšími a najmodernejšími zbraňami NATO.

Uviaznutá útočná operácia rusov na Donbase už dlhšie signalizovala, že majú reálny problém, ale klinec do srdca im zarazila útočná operácia Ukrajincov, ktorá ich vyhnala z celej Charkovskej oblasti za niekoľko dní. Rusi pritom tieto oblasti dobývali mesiace.

A Rusi museli priznať, že na túto mašinériu, ktorá vznikla na základe ich čudného prístupu, nemajú. Včera vyhlásili čiastočnú mobilizáciu. Rusi boli od začiatku vojenskej operácie veľmi sebavedomí. Aj keď sa prvý rýchly útok nevydaril nestrácali dobrú náladu a nepochybovali o svojich schopnostiach vysporiadať sa s NATO režimom na Ukrajine. Putin dokonca povedal: Veď sme na Ukrajine ešte nič nezačali.

Samozrejme, Rusi mali doteraz na Ukrajine iba okolo 170 000 vojakov, ktorých ešte k tomu šetrili ako oko v hlave. Šojguom prezentované čísla padlých ruských vojakov, ktorých má byť zatiaľ tesne pod 6000 asi pravdivé úplne nebudú, ale iste ich padlých je určite omnoho menej ako Ukrajincov.

Ukrajinci k vojne pristúpili po prvom šoku ako k totálnej obrannej vojne mobilizovali, dokonca od októbra budú povolávané aj ženy, a vrhali všetko do boja. Nepozerali na mŕtvych, iba úspech na bojisku mohol zabezpečiť prísun západných zbraní a teda aj celkové prežitie režimu. Nikto nepochybuje, že Rusi sú stále schopní túto vojnu riešiť a vyhrať. Ale nie takým spôsobom ako doteraz, lebo zomrú na krásu.

Teraz zmobilizujú 300 000 záložníkov, ktorí už pôsobili v ozbrojených silách sú vycvičení a môžu sa rýchlo dostať na front. Aj tak ich armáda bude mať iba do 500 000 vojakov teda len polovicu súčasného ukrajinského stavu. Pričom Ukrajina iste bude ďalej mobilizovať a zvyšovať tento stav.

Ak chcú Rusi útočiť, bude to pravdepodobne aj tak málo.

 

V čom je hlavné nebezpečenstvo aktuálneho vývoja

V prvom rade Rusi musia hlavne pochopiť svoju situáciu. Čo sa už iste minimálne sčasti stalo. Uvidíme či toto pochopenie je dostatočné.
To ako sa k Putinovi správali účastníci Šangajského fóra v Samarkante mu mohlo dať jasnú odpoveď ako si svojim málo razantným spôsobom vedenia vojny na Ukrajine z medzinárodného hľadiska zavaril.

Viacerí lídri v rátane Módího, Siho či hostiteľa ho nechali čakať. Módí mu dokonca hneď na úvod povedal, že teraz nie je čas na vojnu, čo vzbudilo všeobecnú svetovú pozornosť.

Nikto nič zásadné proti Rusku nepovedal, ale signálov, že Putin stratil autoritu bolo viac ako dosť. Nedá sa ešte hovoriť o tom, že ho tieto krajiny úplne hodili cez palubu, ale náznaky ochabnutia vzťahov tu sú.

Je to aj prirodzené. Každý chce byť na strane víťaza a aj keď Čína či India by radi oslabili prostredníctvom Ruska Západ, zas kvôli lúzrovi, ktorý prehrá si nikto nepokazí úplne vzťahy.

To je aj najväčšie riziko doterajšieho Putinovho snaženia na Ukrajine. Že jeho prehry na bojisku a bezvýsledné mesiace bez úspechu jeho doterajší spojenci vyhodnotia ako slabosť a neschopnosť. Že ho začnú považovať za slabého, jeho armádu za zďaleka nie takú dobrú ako sa myslelo, jeho krajinu za izolovanú a toxickú.

Takéto hodnotenie povedie totiž ku konkrétnym krokom. Vidieť to na správaní Indie, ktorá síce veľmi veľa zarába na predaji ruskej ropy, ale aj tieto zisky nemusia stáť za to, pohnevať si Západ, ak je perspektíva víťazstva Ruska nepravdepodobná.

To isté vidieť v Turecku, kde už dve banky z piatich prestali používať ruské platobné karty Mir, tiež v obavách zo sankcií USA. Čína hrá od začiatku len na to, čo je pre ňu výhodné. A ak to perspektívne výhodné nebude, tak sa od Ruska odtiahne.

Ak by tieto krajiny dospeli k záveru, že je pre ne výhodnejšie Rusko opustiť, znamenalo by to pre Putina veľmi ťažké časy, hlavne čo sa týka ekonomiky. Ak by ekonomika Ruska išla dole príliš rýchlo, musel by možno vojnu naozaj zastaviť, aby upokojil domácu politiku. Jednoducho práve postoj týchto krajín je pre vojenskú operáciu dôležitejší ako množstvo zbraní a počet vojakov.

 

Čo musia Rusi teraz urobiť

V prvom rade sa potrebujú čo najrýchlejšie dostať do formy na bojisku. Víťazstvo nemusí byť okamžité ale potrebujú útočiť a dosahovať víťazstva, vytvoriť tlak a neustále postupovať, aby bolo jasné, že ich víťazstvo je nezvratné.

Na to nebude stačiť 300 000 práve mobilizovaných vojakov. Bude potrebná aj celková zmena spôsobu vedenia vojny. Aj keď sa tomu Rusi doteraz bránili, lebo to brali tak, že každú elektráreň, cestu, priehradu ktorú zničia budú musieť potom znova postaviť, teraz už na to nemôžu pozerať.

Ukrajinský režim používa úplne všetky mu dostupné prostriedky na dosiahnutie úspechu. Kľudne aj ostreľuje jadrovú elektráreň. Rusi musia pristúpiť na tento spôsob vedenia hry.

Všetko zničiť (priemysel, infraštruktúru), ak je to potrebné pre víťazstvo, postupovať nehľadiac na ukrajinské obete, ak to prinesie požadovaný efekt. Zasiahnuť centrá rozhodovania, zamedziť návštevám v Kyjeve jeho trvalým ostreľovaním. Použiť jadrové zbrane ak NATO situáciu vyhrotí a to nie len na Ukrajine ale aj v centrách koncentrácie zbraní na území krajín NATO.

Nie len neúspechy na bojisku totiž môžu zničiť Rusko, ale omnoho viac a rýchlejšie ho môže položiť, ak ho partneri opustia a slabého, neschopného lúzra nakoniec opustia všetci.

Strata tváre Putina a poťažmo Ruska je pre jeho prežitie omnoho nebezpečnejšie ako čokoľvek iné.

Ani všetky tie prívlastky čo sa na Putina zosypú ak použije jadrovú zbraň nebudú mať pre Rusko tak negatívny dopad ako všeobecné vedomie, že je slaboch – to by malo za následok roztrhanie Ruska v horizonte kratšom ako si dnes vieme predstaviť. Rusko už dnes jednoducho vzhľadom na svoje budúce prežitie nemá inú možnosť len hrať vabank.

Vie toto všetko Putin? uvedomuje si to? nakoľko chce vyhrať? To všetko sú otázky, na ktoré dostaneme odpovede už v najbližšom čase. Rusko má na to silu aj prostriedky, aby samo rozhodlo o svojom osude. Pevnosť jeho lídrov rozhodne o tom, aký osud to bude.

Gustáv Rakuz

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here