DOLEŽITÝ OZNAM: Važený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy
V roku 1948 sa svetoví lídri dohodli na vytvorení Izraelského štátu, ktorý mal byť domovom pre Židov po hrôzach druhej svetovej vojny. Po takmer osemdesiatich rokoch sa však situácia neupokojila a konflikt medzi Izraelom a arabským svetom sa znova zaostril. Je načase, aby sa svetoví lídri roku 2023 opäť zasadili za rokovací stôl a našli riešenie, ktoré by prinieslo mier a spravodlivosť?, pýta sa vo svojej glose bývalý český prezident Václav Klaus.
Nechcem sa vyhýbať svojej – úplne dobrovoľnej – úlohe napísať každý piatok glosu tým, že by som si vybral nejakú ľahkú tému. Mohol by som teraz písať o údajnom úspornom balíku v Poslaneckej snemovni, ktorý má byť dnes prerokovaný. Ale tento týždeň musím a chcem vyjadriť svoj pocit zúfalosti zo situácie okolo Izraela a svoj smútok z obrovskej, a stále rastúcej počtu obetí na oboch stranách konfliktu, ktorý prepukol v posledných dňoch.
Viem, že je to nesmierne zložitá a nebezpečná téma. Akýkoľvek otáznik alebo pochybnosť autora akéhokoľvek článku alebo výroku budú hodnotené nie optikou súčasnosti, ale optikou nacistického genocídy Židov počas druhej svetovej vojny. To akúkoľvek plodnú diskusiu brzdí. Nikto radšej nič nepovie.
Jeden z nadpisov pri stredušnom rozhovore ČT 24 s Tomášom Pojarom hovoril: „vojna Izraela s Hamásom“. To je nesmierne klamlivé. Som presvedčený, že by sa malo povedať vojna Izraela s arabským svetom a – úplne symetricky – vojna arabského sveta s Izraelom. Zúžiť to na Hamás nie je chyba alebo nepozornosť, ale úmyselné posunutie interpretácie toho, o čo tam ide.
Áno, arabský svet sa za takmer osemdesiat rokov nezmieril s vytvorením Izraelského štátu a s presídlením pôvodných obyvateľov územia tohto štátu do okolitých krajín. To je smutná realita. Kiež by nebola. Niekto mi tento týždeň hovoril, že keby Nemecko po vojne neprijalo presídlených a nechalo ich v táboroch blízko našich hraníc, mali by sme dodnes podobný problém. Nesúhlasím. Nemci (nielen Hitler) sa niečím previnili a presídlenie bolo súčasťou odplaty.
Palestínčania nespustili svetovú vojnu, iba žili na území, o ktorom svet, medzinárodné spoločenstvo, OSN, resp. mocní vtedajšieho sveta rozhodli, že na ňom bude vytvorený nový Izraelský štát. Aj to sa stalo realitou, ktorá má svoje následky. A tými je v posledných dňoch šialené zabíjanie nemluvniat v izraelských kibucích na strane jednej a – a teraz mi ide práve o onu formuláciu – „čistenie“ Gazy na strane druhej.
Môže novinár vo verejnoprávnom médiu demokratického štátu, ktorým Česká republika je, hovoriť o čistení dvojmilionového mesta? Nie je tento novinár „postihnutý slepotou“, aby som pripomenul český názov slávneho Huxleyho románu, ktorý sa v origináli volá „Eyeless in Gaza“. Bola Gaza navždy osudom prekliata?
Mocní tohto sveta sa pred takmer osemdesiatimi rokmi dohodli a na tomto základe v roku 1948 vznikol Izraelský štát. Nie je potrebné, aby sa mocní sveta roku 2023, ktorí nie sú rovnakí mocní, ale „noví“ mocní súčasného multipolárneho sveta, mocní digitalizovaného sveta s okamžitým, 24 hodín denne trvajúcim televíznym spravodajstvom, mocní, ktorí majú silu ničivú vojenskú techniku dodávať obom stranám konfliktu až do smutných koncov (ako je tomu aj v dnešnej ukrajinskej vojne) tiež dohodli? Ak toho títo mocní sami od seba nie sú schopní, nemali by sme im to my, ne-mocní, dôrazne povedať?
Zohrávame v tom my, v našej už dávno nesuverénnej Českej republike, konštruktívnu a dôstojnú úlohu? Je práve teraz najdôležitejšie viesť polemiku členov vlády o tom, v ktorom meste má byť v Izraeli veľvyslanectvo Českej republiky? Navyše s vedomím, že jeho prípadný posun oproti dnešku znamená jednoznačnú podporu jednej strany tohto tragického konfliktu?
Netrúfam si klásť viac otáznikov, už toto je viac než dosť. Ale postihnutí slepotou alebo mimoriadnou necitlivosťou by sme byť nemali. Nie je to dôstojné.
