DOLEŽITÝ OZNAM: Važený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy
Minister vnútra a policajný prezident čelia trestnému oznámeniu. Prečo?
Matúš Šutaj Eštok je novým ministrom vnútra a už má na krku problémy. Po dvoch týždňoch vo funkcii sa proti nemu postavili niektorí policajní vyšetrovatelia, ktorí tvrdia, že zneužil svoju právomoc. Spolu s ním je na hľadáčiku aj Rastislav Polakovič, ktorý dočasne riadi políciu. Čo sa stalo?
Všetko sa to začalo, keď minister Šutaj Eštok podpísal rozkaz, ktorým odstavil od služby šesť policajtov, vrátane Jána Čurillu z NAKA. Títo policajti sú obvinení z manipulácie trestného konania a majú na sebe ťažké podozrenia. Minister tvrdí, že konal podľa zákona a že nemohol nechať týchto policajtov pokračovať vo svojej práci.
No advokát policajtov Peter Kubina má iný názor. Podal trestné oznámenie na ministra a policajného prezidenta a tvrdí, že porušili zákon. Jeho klienti sú totiž chránení oznamovatelia a nemôže sa s nimi narábať ako s bežnými policajtmi. Kubina sa tiež odvoláva na rozhodnutie súdu, ktorý prepustil policajtov z väzby a povedal, že trestné stíhanie je nedôvodné.
Tento výrok sa stal základom obhajoby policajtov a použila ho aj prezidentka Zuzana Čaputová. No je to pravda? Nie úplne. Ústavný súd totiž vydal nález, ktorý hovorí, že rozhodnutie krajského súdu nie je právoplatné a že generálny prokurátor Maroš Žilinka má právo zrušiť obvinenia, ak sa dopustil závažných pochybení. A to sa stalo v niekoľkých mediálne sledovaných kauzách, ktoré majú súvis s policajtmi odstavenými ministrom Šutaj Eštokom.
Takže kto má pravdu? Minister vnútra, policajný prezident, alebo policajti a ich advokát? To sa ešte ukáže. Zatiaľ je to len ďalšia kapitola v dlhom príbehu o boji proti korupcii a o tom, kto má v polícii moc.
Zuzana Čaputová namietala, že generálny prokurátor má príliš veľké právomoci, ktoré ohrozujú nezávislosť súdov. Ústavný súd ju však nevypočul a rozhodol, že paragraf 363 je ústavný. Zároveň Ústavný súd jasne vysvetlil, čo to znamená, keď sudca v prípade väzby povie, že trestné stíhanie obvineného je nedôvodné. To sa stalo aj v kauze čurillovcov. ,Sudca pre prípravné konanie nemôže zrušiť obvinenie, zastaviť trestné stíhanie ani dávať pokyny orgánom činným v trestnom konaní. Tým by porušoval ich kompetencie,“ uvádza sa v náleze Ústavného súdu z 21. júna 2023.
To znamená, že prepustenie čurillovcov z väzby v roku 2021 neznamená, že sú nevinní. Ich prípad môže pokračovať a je na polícii a prokuratúre, ako a kedy vo veci rozhodnú. Advokát Kubina by mal vedieť, že keď tvrdí, že jeho klienti sú nevinní, klame alebo aspoň zavádza. Nález Ústavného súdu je dôležitejší ako rozhodnutie krajského súdu v prípravnom konaní.
Je preto poľutovaniahodné a šokujúce, že práve on, ktorý ovplyvňuje verejnú mienku prostredníctvom médií, sa uchyľuje k takýmto manipuláciám. A to isté platí aj pre jeho klientov, ktorí podali trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a dočasného policajného prezidenta Rastislava Polakoviča. Obvinili ich zo zneužitia právomoci, pretože ich dali mimo služby. Podľa nálezu Ústavného súdu sa však mohlo stať, že právomoc zneužili tí, ktorí čurillovcov nechali v službe a ešte im dali status chránených oznamovateľov. Policajné prezídium potvrdilo, že sa trestným oznámením zaoberá, ale bližšie informácie neposkytlo. NAKA má vyšetrovať ministra Eštoka a Úrad inšpekčnej služby má preverovať konanie Polakoviča.
Debaty o ochrane
: Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 21. júna 2023.
Ako sa vyjadrila Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, v rozhovore pre Denník N, je zaujímavé sledovať prípad čurillovcov, ktorí dostali ochranu ako oznamovatelia. Povedala: ,Nemám problém s tým, ak sa policajt naozaj zastane nejakej veci a dostane ochranu. Polícia je veľká organizácia a môže sa stať, že policajt, ktorý rieši dopravné nehody, sa stane svedkom korupcie. Ale niekedy je to paradox, že máte oznamovať a získať ochranu za niečo, čo je vašou povinnosťou. V takýchto situáciách by sa ochrana nemala udeľovať, lebo vy ste ten policajt, ktorý má túto trestnú činnosť vyšetrovať. Je dôležité diskutovať o tom, ako funguje systém ochrany a dôvery v polícii a ako sa aktivuje interný oznamovací systém, lebo to nie je len o Úrade na ochranu oznamovateľov, ale každá inštitúcia vrátane policajného zboru by mala mať interný oznamovací systém, kde môžete oznamovať a preverovať v dôvernej atmosfére. V tomto sme veľmi slabí a polícia by si mala uvedomiť, ako chce budovať dôveru a systém vo vnútri, lebo inak to nie je udržateľné a padne to ako domček z párty.“
Ešte dodajme, že o udelení statusu chránených oznamovateľov pre čurillovcov nerozhodol samotný úrad Dlugošovej. To urobila Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý je s nimi v dobrej vzťahoch.
