Do VOJNY medzi policajtmi vstúpil Žilinka

Advokáta platia policajné odbory

V súvislosti s vojnou v polícii zastupuje čurillovcov advokát Peter Kubina. Prípad, ktorý sa naťahuje už mesiace, podľa jeho vyjadrenia pre Nový Čas nerobí pro bono (bezodplatne, pozn. red.). Podľa informácií denníka sú právne služby pre čurillovcov hradené z prostriedkov Odborového zväzu polície. Kubina to nepotvrdil ani nevyvrátil, pretože ide o súčasť advokátskeho tajomstva.

S otázkami sa na policajné odbory a Kubinu obrátila aj Pravda. Advokát do uzávierky nereagoval. Predseda odborov Pavol Paračka uviedol, že zväz svojim členom poskytuje právnu ochranu a právne poradenstvo formou hradených právnych ochrán a právneho poradenstva, ktoré schvaľujú príslušné orgány. „OZP v SR nepovažuje za potrebné a vo vzťahu k tým, ktorým pomáha, a ani za vhodné túto pomoc mediálne prezentovať. Nebolo to tak v minulosti, nie je to tak ani teraz a nebude to tak ani v budúcnosti,“ uzavrel.

Čistkami porušil zákon

Personálnymi rozkazmi v mene zákona nový minister znemožní chodiť do práce nielen šestici elitných vyšetrovateľov, ktorí pracovali aj na exponovaných prípadoch. Urobiť tak chce pri všetkých obvinených príslušníkoch a bez výnimky. Nového šéfa inšpekcie Branislava Zuriana požiadal, aby mu zaslal kompletný zoznam. „V priebehu tohto týždňa budú mnou vystavené personálne rozkazy a viacero policajtov bude postavených mimo služby, pretože tak mi to zákon káže. Nemám inú povinnosť, ako postaviť týchto ďalších policajtov mimo služby,“ vyjadril sa v stredu po zasadaní vlády.

Šutaj Eštok tvrdí, že postavenie policajtov mimo službu bolo zákonné

Postavenie policajtov so statusom chráneného oznamovateľa mimo službu bolo zákonné. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v reakcii na stanovisko Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

„Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bude vždy konať a postupovať iba v zmysle zákona a preto aj postavenie obvinených policajtov mimo službu bolo zákonné, dôvodné a spĺňalo všetky formálne náležitosti,“ uviedli z rezortu.

Podľa bratislavskej krajskej prokuratúry je však nepochybné, že uznesenie bezprostredne nadriadeného, ktorým vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania, vydal subjekt, ktorý z dôvodu zaujatosti nebol oprávnený konať, pretože v prebiehajúcom trestnom stíhaní má procesné postavenie svedka a ako svedok aj vypovedal.

Hoci šéf rezortu tvrdí, že za masívnymi čistkami, ktoré začal od vrchu, nie je pomsta, jeho kroky svedčia o opaku. Okrem odstavenia čurillovcov hneď na úvod svojej ministerskej kariéry odvolal prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana. Funkcie zrušil obom viceprezidentom Policajného zboru Brankovi Kiššovi a Damiánovi Imremu, ktorí sa pre kroky šéfa rezortu obrátili na súd. Rovnako ako čurillovci mal status chráneného oznamovateľa aj Kišš. V jeho veci už súd rozhodol, že minister odvolaním porušil zákon.

„Práve nám bolo doručené neodkladné opatrenie, ktorým Mestský súd Bratislava IV dnes v celom rozsahu vyhovel nášmu návrhu a vrátil na pôvodné pracovné miesto 1. viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša,“ informoval vo štvrtok podvečer na sociálnej sieti advokát Peter Kubina. Ide podľa neho o prvé rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo nezákonnosť konania Šutaja Eštoka.

Rezort vnútra reagoval, že po doručení predmetného uznesenia využije všetky zákonné opravné prostriedky proti tomuto uzneseniu. „Predmetné uznesenie považujeme za vydané predčasne a bez toho, aby bolo rezortu vnútra umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho vydanie,“ uviedol.

Bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý tiež skončil s nástupom nového vedenia, sa obáva, že vojna v polícii sa ešte len začne a nadobudne rozmery, ktoré si nikto nepraje. „Keď stíhate poctivých vyšetrovateľov na základe vykonštruovaných vecí, tak nemôžete očakávať, že tí ľudia sa nebudú brániť. Budú sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami. Bude to rezonovať nielen u nás, ale predpokladám, že aj v medzinárodnom priestore,“ povedal v televízii s tým, že je potrebné rešpektovať súdne rozhodnutia.

Na ministra podali trestné oznámenie

Matúš Šutaj Eštok je v úrade len dva týždne a parlamentná opozícia už voči nemu zakročila. Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) vo štvrtok pred Generálnou prokuratúrou oznámili, že na neho podávajú trestné oznámenie. Majú podozrenie, že keď postavil čurillovcov mimo služby, zneužil ako verejný činiteľ svoje právomoci.

„Sme presvedčení, že došlo k spáchaniu tohto trestného činu tým, že elitní vyšetrovatelia boli postavení mimo služby, a to bez toho, aby boli rešpektované podmienky zákona o štátnej službe, ktorý sa týka príslušníkov Policajného zboru, a rovnako zákona o ochrane oznamovateľov,“ uviedla exministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Kritizovala ho aj za to, že ako právnik nevie, ktorým z dvoch zákonov – či zákonom o štátnej službe, alebo zákonom o ochrane oznamovateľov – sa má riadiť. Pozabudol pritom aj na rozhodnutie súdu, ktorý obvinenie čurillovcov označil za neodôvodnené.

Saskári v tejto súvislosti upozornili, že čurillovci sa dostali postavením mimo služby do ohrozenia svojej existencie. „Sú na úrovni minimálnej mzdy a vlastne nemôžu vykonávať ani iné povolanie. Postih voči nim považujeme za šikanózny a zastrašujúci voči komukoľvek, kto by chcel dnes vyšetrovať korupciu voči predstaviteľom tejto koalície, osobitne voči nominantom Smeru,“ podotkla Kolíková. Nerozumie tiež, prečo robí strana Hlas „špinavú prácu“ za Smer.

Šutaj Eštok vníma krok SaS ako zúfalý krok zúfalých politikov v snahe získať mediálnu pozornosť. Ich krok však rešpektuje. „Odkazujem každému, že ja sa zastrašiť nedám a budem konať a postupovať vždy v zmysle zákona,“ reagoval vo štvrtok.

Nemal obísť úrad

Čurillovci ako vyšetrovatelia káuz, v rámci ktorých udreli aj proti smerákom, možné povolebné čistky novej vlády očakávali a vyžiadali si ochranu Úradu na ochranu oznamovateľov. Poistka vo forme statusu chránenej osoby ich však nepodržala. Status chráneného oznamovateľa im mal zabezpečiť, aby ich nové vedenie len tak nemohlo vyhodiť a oni tak mohli naďalej pracovať na odhaľovaní káuz.

Šéf rezortu ich odstavil už v rámci prvého kola čistiek bez toho, aby o tom vedel sám úrad. Zo zákona totiž vyplýva, že ak ich chcel postaviť mimo služby, najskôr mal na to upozorniť príslušnú inštitúciu. Keďže minister nepožiadal úrad o súhlas s pracovným úkonom smerom k čurillovcom, ich postavenie mimo služby by malo byť neplatné. Ministerstvu vnútra hrozí za to navyše aj pokuta, ktorá sa môže pohybovať v státisícoch.

Ako mal minister v prípade chránených oznamovateľov postupovať, ozrejmila vo štvrtok na tlačovke predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová. Na úvod deklarovala, že v prípade tzv. vojny v polícii úrad nestojí na žiadnej strane. Jeho úlohou je dodržiavať zákon a garantovať ochranu oznamovateľom, pripomenula. Prišla so záverom, že zamestnávateľ, teda ministerstvo vnútra, mal v prípade čurillovcov kontaktovať úrad.

„Malo sa na nás obrátiť, aby sa vylúčilo, že takýto krok nie je dôsledkom odvety,“ uviedla Dlugošová. Je podľa nej škoda, že úrad prakticky obišlo. „Takto sa ukazuje občanom, že, žiaľ, zákony nemusia rešpektovať a na inštitúcie sa nemožno spoliehať,“ podotkla. Obavy o neodvolateľnosť v prípade chránených oznamovateľov nie sú podľa nej namieste. Status oznamovateľa totiž neznamená, že je neodvolateľný. Úrad v mnohých prípadoch už súhlas na odvolanie z funkcie v minulosti udelil.

„Rešpektujem, že SaS rovnako ako skupina čurillovcov sa rozhodli na mňa podať trestné oznámenie. Odkazujem každému, že ja sa zastrašiť nenechám a budem vždy konať v zmysle zákona a postupovať iba v zmysle zákona,“ skonštatoval minister. Trvá na tom, že postavením obvinených vyšetrovateľov mimo služby si splnil zákonnú povinnosť.