pondelok, 4 decembra, 2023
ÚvodSlovenskoDRÁMA: Maštalír prikázal Slovákom, aby sa poskladali Ukrajine na zbrane! Chmelár mu...

DRÁMA: Maštalír prikázal Slovákom, aby sa poskladali Ukrajine na zbrane! Chmelár mu strelil po papuli: Ty psychicky nevyrovnaný pubertiak! Nikdy som ťa nevidel angažovať sa v prospech mieru…

DOLEŽITY OZNAM: Vazený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy

NOVÁ BEZPEČNOSTNÁ ARCHITEKTÚRA JE LEPŠÍM RIEŠENÍM KRÍZY V EURÓPE AKO ZBROJENIE A ROZŠIROVANIE NATO

Napriek tomu, že zástancovia aj odporcovia vstupu Ukrajiny do NATO sa zhodujú na tom, že vilniuský summit nepriniesol Ukrajine žiadnu zmenu oproti stanovisku aliancie z vrcholnej schôdzky v Bukurešti v roku 2008, nemyslím si, že je to celkom pravda. Je pravda, že NATO sa nezmenilo: Ukrajine sľúbili členstvo v Severoatlantickej aliancii niekedy v budúcnosti, ale nevedia kedy a za akých okolností. No zvýšenie postavenia kyjevského režimu nebolo výsledkom dohody lídrov NATO, ale dohody najbohatších krajín sveta G7. Tie sa rozhodli dať Ukrajine bezpečnostné garancie podobne ako Izraelu. To znamená nielen zabezpečenie dodávok najmodernejších zbraní a spravodajských údajov, ale aj palestinizáciu celého konfliktu. Zelenského režim to udrží pri živote, ale celý región (vrátane Slovenska) to destabilizuje na desaťročia dopredu. Vojna sa tak môže stať stálym prvkom našich životov.

Rusko síce nemá schopnosť podmaniť si celú Ukrajinu proti vojenskej sile NATO, ale má dosť prostriedkov a moci na to, aby udržovalo konflikt. Moskva totiž vie, že pokiaľ je Ukrajina vo vojnovom stave, NATO nebude riskovať tretiu svetovú vojnu a neprijme ju do svojich radov. Aliancia to vie samozrejme tiež, a preto je lákanie Ukrajiny do NATO vrcholne nezodpovednou politikou. Ešte viac, a to nesmieme zabudnúť, že celá ukrajinská tragédia vznikla kvôli sporu o zapojenie tohto strategicky dôležitého štátu do NATO – tragédia, pred ktorou dlho varovali prezieraví západní politici a diplomati, ale vedel o tom aj súčasný riaditeľ CIA William Burns, ktorý bol ako bývalý veľvyslanec USA v Rusku dva mesiace pred summitom NATO v Bukurešti upozornený, že pozvanie Ukrajiny do aliancie je pre Moskvu absolútne neprijateľná červená čiara, potenciálne najväčšia bezpečnostná hrozba, ktorú nebudú znášať. Ale napriek tomu, že Spojené štáty vedeli, ako sa zachová Rusko, urobili to.

Slovensko si musí nevyhnutne vybrať zodpovedných politikov, ktorí zabránia ďalšej destabilizácii nášho regiónu, ktorí zabránia zničeniu Ukrajiny, ku ktorému smeruje bezohľadná politika zbrojárskych koncernov. V prvom rade by sme mali požadovať od opozície, aby sa zaviazala, že ak vyhrá voľby, čo najskôr zaistí odchod vojakov z iných členských štátov NATO z územia Slovenskej republiky. Nemajú tu čo hľadať, a ak sme skutočne suverénnym štátom, naši spojenci musia rešpektovať našu vôľu. Výhovorky prezidentky a jej spriaznených politikov, že nás tu chránia, sú len prázdne propagandistické reči. Ich úlohou nie je ochrana, ale dohľad nad týmto územím. Ak by sme boli ohrození, spojenci sú podľa Severoatlantickej zmluvy povinní nám pomôcť aj bez trvalej prítomnosti ich vojakov na našom území. Neexistuje racionálny dôvod, prečo by tu mali byť. Slovensko by so svojou viacnásobnou negatívnou historickou skúsenosťou nemalo dovoliť, aby sme si zvykli na prítomnosť cudzích vojsk ako nejaká kolónia, a už vôbec nie na to, aby ich tu bolo po novom tisíce a tisíce – o chvíľu snáď viac ako našich vlastných!

Mimochodom, keď sme už pri tej slovenskej armáde: Naďovo ministerstvo obrany zverejnilo pred časom zábery z prísahy nových profesionálnych vojakov, ktoré vyzerajú ako scéna z filmu Čierni baróni. Za čias Česko-Slovenska by im takto nedovolili kráčať ani na raňajky. A tak sa natíska otázka, či vôbec za takýchto okolností potrebujeme armádu, či by sme ju nemali nahradiť poriadkovými milíciami (ako to navrhoval už T. G. Masaryk v zakladajúcej listine česko-slovenského štátu, Washingtonskej deklarácii), prípadne ju úplne zrušiť po vzore Kostariky a ušetrené peniaze vložiť do rozvoja rezortov, v ktorých desaťročia výrazne zaostávame. Postoj prezidentky, ale aj ministerstva obrany, že dávať na obranu viac ako 2 percentá HDP je v našom národnom záujme, považujem za zvrátené. Tento štát je v hlbokej ekonomickej kríze, no vláda chce zoškrtať sociálne programy (zrušenie trinásteho dôchodku, skrátenie rodičovskej dávky, zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa, zníženie veku nároku na prídavok na dieťa, zrušenie hypoték pre mladých ľudí) o 593 miliónov eur, aby mohla nakúpiť bojové vrtuľníky a iné zbrane, ktoré nepotrebujeme. Na jednej strane sme protiústavne darovali Ukrajine prakticky celé vojenské letectvo, odovzdali sme im celý náš systém protivzdušnej obrany, a teraz to všetko ideme chceme kúpiť za drahé peniaze, aby sme to v budúcnosti zasa dali ukrajinskej armáde?

Okrem toho pripomínam, že len necelá štvrtina členských štátov NATO (medzi nimi aj Slovensko) vyhovela Washingtonu a Bruselu a vyčlenila na vojenské výdavky 2 percentá HDP. A to chce byť táto malá krajina s neporovnateľnými obrovskými problémami pápežskejšia ako pápež? Znova sa budem opakovať, ale je to nevyhnutné. Tento štát má precedence postavené na hlavu. Potrebujeme dobiehať vyspelý svet vo výdavkoch na zdravotníctvo, školstvo, vedu, výskum a kultúru – nie v nákupe zbraní. To, že Čaputová nepovažuje za vzor vyspelé severské štáty, ale zmilitarizované Poľsko, ktoré ide dávať na armádu 5 % HDP ako nejaký africký štát, obnažuje až na kosť skutočné „hodnoty“ tejto falošnej ženy. Okrem toho, zjavne nám chýba efektivita vynakladaných prostriedkov na obranu. Tak ako v iných rezortoch, ani tu by sa nemala mechanicky prijímať požiadavka na množstvo peňazí, ale na účelnosť ich vynakladania. A je jasné, že najmä v posledných rokoch sa peniaze v rezorte obrany netransparentne premrhali.

Slovensko sa za tri roky matovičovsko-hegerovského experimentu zmenilo na militaristický štát a výrazne okay tomu prispela najmä hlavná veliteľka ozbrojených síl Zuzana Čaputová. Z toho, ako okomentovala zaslanie kazetovej munície Ukrajine, sa mi dvíha žalúdok. Samozrejme, ako predstaviteľka krajiny, ktorá je zmluvným štátom Dohovoru OSN o zákaze kazetovej munície nemohla povedať nič iné ako to, že Slovensko nemôže poskytovať tento druh streliva. Ale jedným dychom dodala, že postoju Ukrajiny „rozumie“ (!!!). Porovnajte si to s nemeckým kancelárom Scholzom, ktorý síce mlčky znáša extrémne militaristické nálady zelených, aby sa mu nerozpadla vláda, ale poskytnutie kazetovej munície Ukrajine od USA ostro odsúdil. Toto sme od slovenskej hlavy štátu nepočuli! Okrem toho (a to je možno najpodstatnejšie), celé to „pochopenie“, ktoré vyjadruje Čaputová a podobní pre nasadenie tohto beštiálneho typu zbraní, je postavené na hlavu. Ak si od toho sľubuje to, čo Pentagon, teda zvrat na bojisku, je to šialená ilúzia. Kazetové bomby prinesú iba viac mŕtvych a zmrzačených civilistov, nie víťazstvo Ukrajiny. Uvediem jeden historický príklad. V roku 1915 bol po prvýkrát použitý jedovatý plyn v snahe prelomiť patovú situáciu v zákopovej vojne. Tento zámer sa nepodaril a namiesto toho podnietil výrobu celej škály nových typov chemických zbraní.

PODOBNÉ ČLÁNKY

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Advertisment -

zo slovenska