DOLEŽITY OZNAM: Vazený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy
Naď je teraz na smiech celému Slovensku, že je Matýsek, lebo sa zľakol, keď ho Smer pozval, aby sa so mnou stretol v diskusii.
On to vie a preto dnes na Markíze neustále nadával na mňa – ako také malé dieťa, ktoré sa vyhýba priamej konfrontácii so silnejším súperom a tak ho pomlúva za jeho chrbtom.
Celý život bol zakríknutý, nahnevaný a nenávidel celý svet, lebo sa mu vysmievali za jeho zbabelosť. Ako Andílek v známej pesničke.
Predpokladám, že bol posmeškom od detstva. Lebo v sebe nemal ľudskosť, sebavedomie ani základnú morálku. A tak v ňom celý život narastali komplexy a vytvoril sa z neho zlý odporný Glum. Úplne ho to pohltilo.
Potom Andílek prišiel do politiky. Aby sa mohol pomstiť všetkým tým, ktorí sa mu smiali.
Psychoanalytik Erich Fromm to nazval sadomasochistickou poruchou osobnosti – prilepovať sa ok mocným, ako Naď Američanom, aby potom mohli šikanovať slabších, ako Naď svojich podriadených.
Základný cieľ takýchto naďov – vybíjať si komplexy a ubližovať. A zbabelo utekať pred akoukoľvek konfrontáciou.
Naď sa dostal do politiky na chrbte miestneho šaša Matoviča, ktorého teraz ide podraziť. Komplexy si do politiky priniesol so sebou. Preto po ľuďoch kričal, že sú opice a havko. Nepomohlo. Smiali sa mu ešte viac.
Ale doteraz sa mohol aspoň tváriť, že on by pokojne išiel s nami do debát, že je statočný rytier s modrou krvou, feudál, Statočné srdce, hrdina! Doma sa na seba zaľúbene díval do zrkadla a predstavoval si, aký je strašný Rambo a ako sa ho všetci boja.
A bum, celý tento jeho psychopatický domček z karát sa mu zrútil v piatok. Statočný rytier nenašiel dosť odvahy ani na obyčajnú výmenu názorov s Ľubošom Blahom. Nedal to. Zľakol sa. Mr. Pampers.
A on vie, že je to neuveriteľne trápne a zbabelé. Trápi ho to v snoch. Hanbí sa za svoju zbabelosť, ale nevie si pomôcť, taký bol vždy, podlý a nahnevaný strachopud.
V krížovkách oddnes nájdete – „zbabec na tri“. A odpoveď bude „Naď“.
Ja viem, musí to bolieť. Nevie sa cez to preniesť. Už ani tabletky nepomáhajú. A tak dnes nabehol do Markízy a kričal tam, aký zlý je Blaha – zase je hrdina, keď tam nie som. Ach jaj. Tie komplexy.
To vieš, Jarko, nabudúce sa bež zase schovať Jančkárovej pod sukňu, keď ma uvidíš. A potom po mne vykrikuj zo Záhorskej ako posledný zbabelec.
Celé Slovensko vidí, že Naď mi mohol všetko, čo má na srdiečku, osobne povedať do očí v rozhlase a namiesto toho dal pokyn Jančkárovej, aby ma nepustila do relácie.
Keby zbabelosť kvitla, tak má plešku obrastenú muškátmi – a on to vie a tak prská, že „Kéry sa dokakal“. Z toho až naskakujú zimomriavky, aký je trápny. Veď to bol on, kto odmietol diskusiu s podpredsedom Smeru. On si myslí, že ľudia medzitým zabudli?
Slovo „Blaha“ dnes na Markíze povedal asi päťkrát, to je normálna posadnutosť. To musia byť neskutočné komplexy. To musí byť strašné psychické rozpoloženie. Úbohý Jaroslav. Zrútil sa mu svet.
Takýto ponížený, takýto zúbožený. Až mi je ho ľúto. Môže chodiť do všetkých relácii sveta nadávať na Blahu v jeho neprítomnosti, zakaždým si len všetci spomenú, ako sa strašne bál ísť so mnou diskutovať v rozhlase. Ups.
Najväčšia porážka v jeho živote – a on to vie, a preto ma neustále spomína. Smutný príbeh. Takto sa rodí zlo. Čisté zlo.
Poprosíme odborníkov, nech Jaroslavovi pomôžu. Buďme ľudia. Matýsek si zaslúži pomoc. Odbornú pomoc. Naliehavú odbornú pomoc.
Milujte mier, milujte ľudí, nenechajte sa pohltiť strachom a nenávisťou, skrátka, nebuďte ako Jaro
