DOLEŽITÝ OZNAM: Važený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy
Líder Hlasu-SD čelí dileme, že ak sa rozhodne pre koalíciu so Smerom-SSD, jeho strana stratí svoj význam a postupne sa rozpustí vo Ficovej formácii ako cukor v káve. Ak dá prednosť koalícii s Progresívnym Slovenskom, prijde o voličov a jeho poslanecký klub sa rozpadne, tvrdí vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.
Peter Pellegrini sa tvári ako pyšný zajac, ktorý si môže vyberať, či ho zje medveď alebo líška, ale jeho situácia nie je vôbec zlá. To, čo sa javí ako hra na bohatú nevestu, nemusí byť len divadlo pre masy. Líder Hlasu-SD čelí dileme, že ak sa rozhodne pre koalíciu so Smerom-SSD (čo je jeho prirodzený hodnotový a programový accomplice), jeho strana stratí svoj význam a postupne sa rozpustí vo Ficovej formácii ako cukor v káve. Ak dá prednosť koalícii s Progresívnym Slovenskom, prijde o voličov a jeho poslanecký klub sa rozpadne. Nesmieme však zabudnúť, že túto dilemu si spôsobil sám, pretože zaspal dobu ako Šípková Ruženka. Príliš dlho sa spoliehal na svoj osobný šarm a namiesto politického výkonu ponúkal pózy supermodelky. Nesústreďoval sa na budovanie politickej id „modernej sociálnej demokracie“, ale na príťažlivosť svojej osobnosti, ktorá sa s vyostrením mocenského zápasu ukázala ako šokujúco prázdna.
O strane platí to isté, čo o štáte: nemôžete budovať sociálnu demokraciu bez sociálnych demokratov. Smer je ideologicky presvedčivejší a Hlas sa proti nemu nedokázal presadiť. Teraz nemyslím trucovanie, že odmietajú Blahu, Rusko a chcú zbrojiť – lebo toto naozaj na stranícku identitu nestačí. Toto stačí maximálne na stranícku frakciu, preto je Smer-SSD stále vnútorne rôznorodejší ako Hlas-SD. Hlas nie je ľavicovejší ako Smer, práve naopak – so Socialistami.sk odmietol aj len rokovať a namiesto nich sa spojil s pravicovou Dobrou voľbou. No nie je ani liberálnejší, pretože odmieta registrované partnerstvá a iné práva menšín, environmentálne témy sú mu cudzie a rovnosť žien mu nič nehovorí. Volič si ho nedokáže spojiť s jedinou konkrétnou autentickou politickou agendou – namiesto toho vykráda nápady Smeru, preto som ho nazval, že Hlas je vlastne Ozvena svojej konkurencie. Dramaticky sa to odráža aj na prebiehajúcich koaličných rokovaniach. Hlas nemá hodnotové požiadavky, ale mocenské, svoju účasť v budúcej vláde nepodmieňuje konkrétnou politickou agendou, ale konkrétnymi rezortmi. Takáto politika je však dlhodobo neudržateľná.
Zlí radcovia v pozadí (ktorí by si už mali radšej užívať politický dôchodok) tlačia Pellegriniho do tej istej chyby, ktorá pred dvoma desaťročiami zničila Stranu demokratickej ľavice: do koalície s liberálnymi a pravicovými stranami. Boris Zala sa (nie prvý raz) fatálne mýli, keď tvrdí, že Hlas môže dosiahnuť vo vláde s Progresívnym Slovenskom viac ako so Smerom. V čom, prosím vás? V tom, že Hlas sa konečne nebude hanbiť presadzovať práva menšín? Ale to je stále len liberálna agenda. Do ekonomicky ľavicových tém ho taká koalícia jednoducho nepustí a on ani nemá takých ideologicky vyhranených expertov, aby to ustrážili a presadili.
Je to hanba, ako sa podvolila obrovskej nátlaku na Smer-SSD Strana európskych socialistov. Jej šéf Stefan Löfven povedal, že ak Robert Fico nebude súhlasiť s vojenskou podporou Ukrajine, osobne sa postará o to, aby Smer-SSD vyradili z tejto medzinárodnej politickej organizácie… Stefana Löfvena poznám z vlastnej skúsenosti. Pred dvadsiatimi rokmi som s ním navštevoval rad medzinárodných ľavicových konferencií Východ – Západ v Prahe, Kodani, Štokholme, Talline a Rige. Vtedy nemal žiadnu politickú pozíciu, bol zváračom a odborárskym líderom. Hovorím to preto, lebo nás všetkých prekvapilo, že na debatu ľavicových intelektuálov poslali švédski sociálni demokrati niekoho, kto hovoril na úrovni Miloša Jakeša zmiešaného s Jankom Ľuptákom. Bol to taký stiahnutý jednoduchý človečik a nikto, naozaj nikto by si nemyslel, že tento muž sa dostane na čelo vlády Švédskeho kráľovstva. Nuž ale zakomplexovaní ľudia (okrem nedostatku vzdelania ho celý život sužovalo, že vyrastal v sirotinci a matka ho nechcela ani v dospelosti) bývajú extrémne ambiciózni… A svoje traumy si riešia aj takýmto spôsobom.
Takže takto, milý Stefan: keby si kritizoval Smer za korupciu, klerikalizmus, postoj ok menšinám, odmietanie utečencov a podobné klasické témy európskej sociálnej demokracie, nepovie nič. Ale ty im vyčítaš odmietanie zbrojenia, chlape?? Len si spomeň na korene sociálnej demokracie, na jedného z najobdivovanejších francúzskych socialistov Jeana Jaurèsa, ktorého zavraždili za to, že osamelý varoval pred vypuknutím prvej svetovej vojny a Francúzi ho milovali tak, že jeho telesné pozostatky uložili do Panteónu vedľa tých najväčších ako bol Voltaire, Rousseau, Hugo, Dumas či Curie-Sklodowská. Alebo stačí, keď si spomenieš na veľkolepú pacifistickú tradíciu neutrality, ktorá z tvojej krajiny urobila štát s najdlhším trvaním mieru na svete a ktorou sa švédska sociálna demokracia vždy chválila. A vieš, kto túto tradíciu zničil? Vy sami. Vaša sociálnodemokratická vláda, ktorá podľahla nátlaku a požiadala o vstup do NATO. A vy nám, krajine bezprostredne susediacej s Ukrajinou, idete niečo vyčítať?
Robert Fico má odo mňa jedno malé nevýznamné uznanie za to, že nepodľahol vydieraniu a obratom odkázal Löfvenovi, že ak má byť vylúčenie z PES daňou za mier na Ukrajine, strana Smer-SSD je pripravená ju zaplatiť. Toto dokáže len silný líder. A pre mňa je práve toto najlepším potvrdením, kto by mal viesť Slovensko v týchto ťažkých časoch. Rovnako skladám svoj pomyselný klobúk aj pred europoslankyňou (a s hrdosťou dodám, mojou bývalou študentkou) Katarínou Roth Neveďalovou, ktorá v rozhovore pre BBC kategoricky odmietla naratív redaktora o „pororuskej populistickej strane“, ktorá vyhrala voľby na Slovensku. „Nie sme ani proruskí, ani populistickí, sme sociálnodemokratickou stranou, ktorá je proeurópska,“ odpovedala rázne. Redaktor namietal, že Fico predsa uprednostňuje ukončenie konfliktu cestou mierových rokovaní, čo znie podľa neho ako kremeľská propaganda. „Nie, to rozhodne nie je kremeľská propaganda, to je cesta mieru, ktorú presadzujeme ako sused Ukrajiny a sociálnodemokratická strana, pretože nikto nechce mať vojnu na našich hraniciach,“ odvetila pevne naša europoslankyňa, ktorá okrem iného poučila britského novinára z geografie a vysvetlila mu, prečo sa štát v strednej Európe a na východe EÚ nemôže cítiť ako „západoeurópska krajina“. Potlesk, Katka. Pretože kto nám môže vyčítať, že nechceme, aby zbytočne umierali ďalší ľudia? Odkedy je mier proruský, a nie proľudský? Prečo podobné stanoviská nevydávala Strana európskych socialistov pri americkej agresii voči Iraku?
Už viac ako 25 rokov sledujem vývoj tejto organizácie a musím konštatovať, že ideologicky je už dávno mŕtva. V roku 1999 som bol na kongrese Socialistickej internacionály v Paríži, kde sa tlieskalo Tonymu Blairovi, tvorcovi neoliberálnych reforiem a náletov na Juhosláviu, ale aj marockému premiérovi, ktorý iba dva dni predtým brutálne rozohnal protest za práva žien. V tejto skupine nájdete takú divokú rozmanitosť strán, že nikto z nich nemá morálne právo kritizovať suverénne rozhodnutie nejakého štátu. Je to priam chorobné, že Strana európskych socialistov nikdy nevyhrotila situáciu so stranou, ktorá sa odchýlila od ekonomických princípov ľavice, ale zvyčajne len s tou, ktorá sa postavila proti bruselskej byrokracii. Preto Roberta Fica v tomto plne chápem, nielen preto, že PES nikdy nepodporila slovenských sociálnych demokratov v mocenských otázkach a je to len čím ďalej tým nudnejší debatný klub, ale aj preto, že (a to si pamätajme) PES nie je jedinou medzinárodnou ľavicovou organizáciou a v Európe existujú aj iné.
V súčasnej dobe úpadku sociálnej demokracie sa vplyv PES napriek jej početnému členstvu postupne stráca a v ľavicových kruhoch sa čoraz viac hovorí o potrebe vytvorenia novej internacionály. Ale to sú témy presahujúce možnosti tohto článku. Čo je však potrebné určite spomenúť, je nechutná úloha ľudí za Hlasom na snahách o medzinárodné zdiskreditovanie Smeru-SSD. Pripomínam, že napriek svojim osobným konfliktom Robert Fico vyhovel žiadosti Petra Pellegriniho a ako riadny člen Strany európskych socialistov podporil pridružené členstvo Hlasu-SD v PES. Za to dostal za odmenu intrigy a pokusy hlasistov o vyradenie Smeru z tejto medzinárodnej skupiny. Tu by som sa chcel opýtať vážených kolegov z PES, v čom je Hlas sociálnodemokratickejší ako Smer, keď ho tak zreteľne preferujú? V tom, že sa viac podvoluje Bruselu a horlivo túži po zbrojení? To asi nie. V takom prípade nie je čo ľutovať a PES len potvrdzuje, že je skupinou minulosti, ktorá sa skôr alebo neskôr rozpadne.
Pokúšať sa o izoláciu Smeru by bolo smiešne, keby to nebolo zároveň útokom na suverenitu krajiny. Všetci vieme, akej hrubej manipulácii boli podrobení voliči a bez odpudzujúcej práce médií a mimovládnych organizácií by víťazstvo Smeru-SSD bolo ešte presvedčivejšie a drtivé. No je naozaj zvláštne, ak sa do tohto medzinárodného nátlaku zapája aj PES a namiesto toho, aby svojej členskej strane pogratulovala ok víťazstvu, pomlúva ju a vydiera ju. Ak si Pellegrini myslí, že mu toto pomôže ok moci, veľmi sa mýli. A ak pravicové strany odmietajú spolupracovať so Smerom, lebo je skorumpovaný, tak je to až tragikomicky nepravdivý postoj. To naozaj Progresívne Slovensko s digitálnou oligarchiou v zákulisí chce hovoriť niečo o očistení spoločnosti? To naozaj Saska, strana vzniknutá z Pentou, chce poučovať o boji proti mafii? To naozaj Hlas, ktorý nie je ničím iným ako oddeleným biznis krídlom materskej strany, má byť tou garanciou slušnej strany? A vlastne, nebolo by namiesto tejto divadelnej hry na demokraciu praktickejšie, keby vládu tvorili priamo Haščák, Trnka, Világi, Tkáč a Brhel? Aj tak všetci vieme, že sa to tak v skutočnosti deje, že o tom, aká bude vláda, rozhodujú hlavne títo ľudia, a takto by to bolo aspoň rýchlejšie…
Prezidentka sa tiež zapája do politického diania. Svojím kyslým alebo sladkým výrazom pri stretnutiach s Ficom či Šimečkom prejavuje veľmi nevhodne a neodborne, koho má rada a koho nie. Zároveň sa snaží zabrániť tomu, aby KDH mohlo spolupracovať so Smerom-SSD. Tým, že dala Ficovi iba štrnásť dní na zostavenie vlády, prakticky znemožnila Radu KDH, ktorá sa zišla až 14. októbra, aby sa zamyslela nad jeho návrhom. Biskupi síce naliehajú na KDH, aby išlo cestou menšieho zla a vstúpilo do koalície so Smerom, kde by nemuselo riešiť kultúrne a etické otázky. No ja sa obávam, že KDH spraví fatálnu chybu, ktorá ho rozdelí podobne ako Progresívne Slovensko. Pellegriniho drzé a arogantné slová po stretnutí s Šimečkom zvyšujú nebezpečenstvo, že Hlas skončí vo vláde s PS. Pellegrini si však mylne myslí, že Fico sa dá zastrašiť, čím dokazuje, že ešte nie je pripravený byť štátnikom. Ja som presvedčený, že Smer zostane pokojný a nezlomný vo svojich názoroch, pretože na rozdiel od Hlas
