DOLEŽITÝ OZNAM: Važený čitatelia Fb nás cenzuruje, prosíme vás prejdite na náš Telegram, odkaz na náš kanál https://t.me/vasespravy
… Keď sa rozplačeš, kúpime ti nový. Takto sme si kedysi, keď som bola malá, hovorili s tými, čo sa smútili. To poznáte, deti!
Ale ani my dospelí nie sme lepší. Radujeme sa, keď sa našim rivalom či nepriateľom nedarí. Tak je to aj s Miškom. Nie je to zloba, skôr by som povedala, že sa poteším, lebo dostal to, čo si zaslúžil. Zaslúžil si to. Chcel zobrať víťazovi volieb právo vládnuť.
Šimečka sa musel rozplakať, keď počul rozhodnutie Petra Pellegriniho ukončiť stretnutia s PS. A keď porovnával kvalitu rokovaní Hlasu s Ficom a Hlasu s PS a povedal, že to bolo sto ku jednej, to už Miškovi netekali len slzy, aj hrebeň mu musel spadnúť. Mal byť menej namyslený, kohútik, skromnosť je cnosť.
Ale on nie. Chlapca sa chcelo na to, na čo nemalo.
Pellegrini dobre odhadol slabé miesta možnej vlády s PS. Predovšetkým vláda nemá vznikať proti niekomu, ale za niečo a pre niekoho. A tvoriť vládu cez tlačovky a odkazy, vyslovovať podozrenia a hádať sa, nie je zárukou stabilnej vlády.
Ani ponuka premiérskeho kresla nepresvedčila Pellegriniho, aby prijal vládu s PS. Jeho prioritou nie sú funkcie, ale ľudia a silný štát.
Miško si utieral slzičky a zvolal tlačovku. Ako ináč, nesúhlasí s rozhodnutím predsedu Hlasu. Obviňuje ho, že ľudí len klamal, že od začiatku bol rozhodnutý ísť do vlády so Smerom. Možno mal pravdu, ale argumenty Petra Pellegriniho boli presvedčivé.
